Čudné hry v pozadí

Mnohí si možno kladú otázku, prečo by sa proti Judite mali spoločne spojiť vyšetrovateľ, prokurátor a súd.

Viaceré okolnosti a indície však nasvedčujú, že od začiatku tu nebol naozajstný záujem objektívne vyšetriť všetky skutočnosti a na základe zabezpečených dôkazov vykonať spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

Orgány činné v trestnom konaní a súd opakovane zdôrazňujú, že zabezpečené dôkazy jednoznačne preukazujú Juditinu vinu. Už ale nespomínajú, koľko dôkazov dokazujúcich Juditinu nevinu nebolo vôbec zabezpečených alebo koľko dôkazov súd úplne odmietol vykonať.

V médiách sa v prvých dňoch po tragédii objavili informácie z prostredia polície, že za všetkým mali byť drogy a s nimi spájali práve Juditu a Tomáša, ktorí mali byť v čase skutku údajne pod vplyvom drog. Toxikologický rozbor krvi nepotvrdil užitie drog u Judity, ani u Tomáša. Táto téma potichu vyšumela a polícia sa k nej už nevrátila. Drogy alebo drogové prostredie sa napriek tomu spomínajú vo viacerých svedeckých výpovediach, ale nie v súvislosti s Juditou.

Rovnako zaujímavá a zvláštna je mimoriadna aktivita niektorých osôb z prostredia orgánov činných v trestnom konaní, ktorí sa venujú drogovej kriminalite, ktorí majú evidentný záujem na tom, aby bola prezentovaná verzia o tom, že páchateľom je Judita.

Ohňostroje nenávisti

Odo dňa, kedy prišlo k tejto tragickej udalosti, o prípade aktívne informovali viaceré médiá. O tom, že informovanie nebolo úplne objektívne, sme sa zmieňovali už v nedávnom článku Koordinovaný útok médií

Po vznesení obvinenia voči Judite, jej zadržaní a následnom vzatí do väzby, začali médiá vykresľovať Juditu ako páchateľku a spustili ohňostroje nenávisti. A to napriek tomu, že na obvinenú osobu sa vzťahuje prezumpcia neviny, čiže sa na ňu stále hľadí ako na nevinnú. Na väzobné stíhanie sa nevyžaduje dokázanie viny, len materiálne a formálne splnenie podmienok väzby.

K tomu médiám slúžili informácie, ktoré im poskytovali osoby z prostredia orgánov činných v trestnom konaní a ďalšie zainteresované osoby, ktoré sprístupňovali obsah vyšetrovacieho spisu. Napriek tomu, že prípravné konanie je podľa zákona neverejné.

Novinárom a verejnosti boli účelovo predkladané len tie materiály, ktoré mali umocniť dojem, že Judita je vinná. Nikto z nich nemal reálny záujem preveriť si, či  predkladané dôkazy sú vôbec pravdivé a aká je v skutočnosti ich súvislosť s inými dôkazmi.

Ako príklad možno uviesť večne opakovanú mantru o neexistencii tretej osoby na kamerovom zázname, pričom obžaloba a súd toto tvrdenie dookola opakujú, ale verejnosti tieto záznamy nesprístupnili. Verejnosť by sa tak dozvedela, že pár hodín pred skutkom sa okolo bytového domu pohybovala osoba popisom zhodná s osobou páchateľa, ako ju polícii a zasahujúcim záchranárom popísala samotná Judita krátko po tragédii.

Obr. Neznámy muž výzorovo zhodný s opisom páchateľa. Polícia ho nikdy nehľadala a nemala záujem ho stotožniť.

Obr. Neznámy muž výzorovo zhodný s opisom páchateľa. Polícia ho nikdy nehľadala a nemala záujem ho stotožniť.

Obr. Neznámy muž výzorovo zhodný s opisom páchateľa. Polícia ho nikdy nehľadala a nemala záujem ho stotožniť.

Obr. Neznámy muž výzorovo zhodný s opisom páchateľa. Polícia ho nikdy nehľadala a nemala záujem ho stotožniť.

Účelovo vyzneli aj tvrdenia o záhadnom telefonáte z väzby, ktorý vôbec nebol záhadný a nič z neho nevyplývalo. Médiá, ktoré dostali k dispozícii znenie neprávoplatného rozsudku, sa z neho ani nemali ako dozvedieť, že Judita bola s mamou štyri dni v civilnej nemocnici, kde ležala po operácii zranených rúk, a nepotrebovali sa o "údajnom" páchateľovi dohadovať v nahrávanom telefonáte z väzby po viac ako 10 dňoch od skutku.

V článkoch viackrát odzneli nepravdivé tvrdenia o tom, že Judita sa priznala. Faktom však je, že Judita sa nikdy nepriznala, pretože je nevinná a Tomášovu smrť nespôsobila. To, že Judita využila svoje právo nevypovedať počas prípravného konania, sa nedá nijakým spôsobom vyvodiť ako dôkaz toho, že je vinná. Dôvod možno hľadať v tom, ako sa k jej výpovedi postavila polícia, ktorá ju expresne rýchlo po štyroch dňoch obvinila a už 23 mesiacov je držaná vo väzbe, a rovnako aj to, že médiá o nej od začiatku písali podsunuté a vykonštruované klamstvá a polopravdy, voči ktorým sa nemohla reálne brániť.

Volanie na linku 112

Tendenčnosť pri vedení vyšetrovania bola evidentná pri viacerých úkonoch, ako boli otázky kladené znalcom, výsluchy svedkov, či operatívna činnosť týkajúca sa výhradne motívu na strane Judity. 

Zaujímavo pôsobí prepis nahrávky z volania Judity na tiesňovú linku 112. V čase 03:07 a 03:19 nahrávky je počuť, ako Judita počas poskytovania masáže srdca Tomášovi opakovane vystrašene hovorí, že Jemu to strieka z hrude. Uvedené potvrdil aj svedok zasahujúci lekár, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na množstvo bodných rán v oblasti hrudníka z týchto rán pri masáži srdca striekala krv.

Preto je celkom nepochopiteľná úvaha znalca, ktorý sa vyjadril, že nie je možné, aby mala Judita tak zakrvavené vlastné tričko pri popise udalostí, ako ich uvádzala vo svojej výpovedi. Pritom už len z nahrávky je zrejmé, že tá krv sa tam dostala pri poskytovaní prvej pomoci.

Tieto slová z neznámeho dôvodu unikli pozornosti tomu, kto vykonával prepis telefonátu z audionahrávky do písomnej podoby. Kým pri mnohých na prvé počutie nezrozumiteľných častiach uvádza (nerozumieť), toto ostalo úplne opomenuté. Takisto viackrát je tam počuť buchot po padnutí mobilného telefónu, napríklad v čase 09:57, ktorý Judita okomentuje Mne padajú všetky veci z ruky. V takomto stave a s nefunkčnou pravou rukou mala podľa súdu Judita dokonale poumývať obidva zaistené kuchynské nože, aby na nich nebola žiadna biologická stopa po prebodnutí viacerých Tomášových vnútorných orgánov, keď nevedela v ruke ani poriadne udržať mobilný telefón na hlasný odposluch?

Prepis telefonátu na linku 112 z vyšetrovacieho spisu bol ešte na jeseň 2019 poskytnutý médiám, ktoré uviedli, že šlo o racionálny telefonát s pokojným hlasom, kde Judita mala odvracať pozornosť k svojim zraneniam a k osobe páchateľa. To však vôbec nevyplýva z nahrávky ani z jej prepisu, keďže Judita ohľadom svojich zranení len odpovedala na otázky operátorky tiesňovej linky a o páchateľovi sa zmienila iba na začiatku telefonátu a potom rovnako len v odpovedi na otázku operátorky. Aj takto sa vytvárajú klamstvá v médiách.

Vie polícia, kto bol skutočným páchateľom?

Polícia zabezpečovala miesto činu do skorého rána nasledujúceho dňa a podľa ich vyjadrení zaistili veľké množstvo stôp. V skutočnosti však nezaistili všetky stopy, ktoré boli viditeľné a prítomné na mieste činu. Úplne nevysvetliteľné je prehliadnutie druhého kuchynského noža s farebnou rukoväťou, ktorý sa nachádzal v tom istom otvorenom šuflíku a bol umiestnený asi 15 centimetrov od prvého kuchynského noža s čiernou rúčkou. Pochybnosti rovnako vytvára nezaistenie rohožky spred vstupných dverí, na ktorej podľa Juditinej výpovede mal stáť páchateľ. 

Bývalí kriminalisti a vyšetrovatelia sa pre médiá vyjadrili, že je nepochopiteľné, že sa nezaistili všetky viditeľné stopy na mieste činu, a že je prinajmenšom nezvyčajné, že vyšetrovateľ vôbec neskúmal iné motívy konania a venoval sa výhradne len motívu na strane Judity. Odborníčka taktiež spochybnila spôsob pozmeňovania znaleckých posudkov obžaloby.

Vo výpovedi svedkov sa objavuje tvrdenie, že záver o Juditinej vine bol urobený na mieste činu.

Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že vyšetrovateľ z krajskej kriminálky nebol začínajúci policajt bez skúseností a zároveň odmietol zaistiť dôležité dôkazy potvrdzujúce Juditinu nevinu, natíska sa úvaha, že vyšetrovateľ mal od začiatku vedomosť o tom, kto môže byť skutočným páchateľom tohto skutku.

Výpočet akýchsi náhod pri nezabezpečovaní dôkazov je pomerne široký - počínajúc zbabranou obhliadkou miesta činu s množstvom nezaistených stôp, pokračujúc vedome nezaistenými kamerovými záznamami z OC Dubeň, nestotožnením osôb zachytených na kamerách a nepreverením ich vzájomného vzťahu, nezaistením mobilného telefónu od svedka, ktorý súhlasil s takýmto vydaním veci, nepreskúmaním mobilného telefónu Tomáša a jeho fit náramku, nevyhlásením pátrania po osobe zhodnej s opisom páchateľa, či nepožiadanie verejnosti o spoluprácu pri takomto pátraní až po zamietnutie návrhu obhajoby na vykonanie rekonštrukcie skutku na mieste činu.

Ako je vysvetliteľné, že záznamy spred prvého vchodu do bytového domu nebol problém zaistiť v dlhšom časovom období od približne 11. do 19. hodiny, ale záznamy z OC Dubeň boli zaistené až v čase od cca 14. hodiny? A prečo žiadosť o zabezpečenie záznamov z iných kamier z exteriéru a interiéru obchodného centra Dubeň bola zamietnutá ako neopodstatnená?

Odpoveďou je, že na záznamoch z obchodného domu by bol pravdepodobne dobre viditeľný a identifikovateľný skutočný páchateľ skutku a účel pobytu iných osôb v okolí a interiéri obchodného centra. Ak by to tak nebolo, vyšetrovateľ by nemal mať žiadny problém pre správne objasnenie veci takéto záznamy zabezpečiť do vyšetrovacieho spisu a zabrániť tak vzniku pochybností.

Nezodpovedanou tak zostáva otázka, či kvôli snahe polície nezistiť identitu osoby zhodnej s opisom páchateľa, ktorá sa preukázateľne nachádza na kamerových záznamoch, táto osoba nie je políciou krytá. Polícia totiž na operatívne zisťovanie informácií potrebných pre svoju činnosť využíva aj donášačov, čiže osoby pôsobiace  v kriminálne závadovom prostredí, ktoré poskytujú informácie o inej trestnej činnosti výmenou za iné benefity, akými sú napríklad diskrétnosť a beztrestnosť. 

Vzhľadom na svedecké výpovede a zaistené komunikácie, kde sa objavuje možná spojitosť s drogovým prostredím a prepojením skutočného páchateľa na toto prostredie, i mimoriadnou aktivitou osôb z prostredia orgánov činných v trestnom konaní, je tu obrovská dôvodná pochybnosť, či účelovo neprichádza ku krytiu a tendenčnému vedeniu vyšetrovania a súdneho konania.

Pričom sa im hodí, že verejnosť sa doteraz nedozvedela identitu osoby zachytenej na kamerovom zázname, ani prepojenie na iné osoby zachytené na kamerových záznamoch, ktoré boli opoznané obhajobou. Vyhovuje im, že sa v tom nikto nevŕta a že skutok má mediálne jasného páchateľa - Juditu, a nie je to ukončené bez zistenia páchateľa.

Satisfakčné odsúdenie

Kedže vyšetrovateľ podrobne nerozpracoval iné motívy, ktoré sa ponúkali a ktoré mohli vniesť viac svetla do objasnenia tohto prípadu, od začiatku bolo všetko stavené na verziu, v ktorej bola za páchateľa určená Judita. 

Na obvinenie Judity vyšetrovateľovi postačovali len 4 kalendárne dni a zároveň rozhodol o jej zadržaní a umiestnení do cely policajného zaistenia, kde strávila ďalšie tri noci. 

To, že vyšetrovateľ Hulman konal účelovo dokazuje Zápisnica o zadržaní obvineného mladistvého, kde uvádza že má sklony k agresivite, k sebapoškodzovaniu a že má samovražedné sklony. Toto nemal podložené žiadnym znaleckým posudkom z oblasti psychiatrie, resp. psychológie. Agresivitu, sebaoškodzovanie, samovražedné sklony si vyšetrovateľ vymyslel a na týchto tvrdeniach postavil celé vyšetrovanie.

Tento jeho výmysel nepotvrdilo ani jedno z dvoch vyšetrení psychiatrami, ktoré Judita absolvovala ešte v NsP Žilina pred a po operácii rúk, teda pred vydaním Zápisnice o zadržaní obvineného mladistvého. Aj psychologický znalecký posudok, dodaný do spisu neskôr, na základe testu agresivity potvrdil Juditin nulový sklon k agresivite. 

Toto účelové konanie vyšetrovateľa dokazujú aj navádzajúce otázky, ktoré zadal znalcovi Krajčovičovi a ktorý presne v týchto intenciách vypracoval znalecký posudok na posúdenie Juditiných zranení s jednoznačným záverom, že Judita si zranenia spôsobila sama. Takisto vyšetrovateľa zo zámeru viesť vyšetrovanie len týmto smerom usvedčuje aj výpoveď svedka Mateja P., ktorý vo výpovedi uviedol, že Jakub Š. mu povedal, že policajti na mieste činu už pracovali s jedinou verziou, že páchateľom je Judita. A to v čase, keď nebola ešte začatá ani obhliadka miesta činu. Vyšetrovateľ Hulman nemal vyšetrené nič, ale už mal pripravenú vyšetrovaciu verziu, v ktorej bola Judita jediným možných páchateľom.

 
výsluch Panáka.jpg
 

Je dôležité pripomenúť, akú úlohu v celom prípade zohral znalec Krajčovič.

  • Znalec Krajčovič na objednávku vyšetrovateľa vypracoval znalecký posudok s jednoznačným záverom, že Judita si zranenia rúk spôsobila sama. Žiadny iný spôsob vzniku jej zranení nepripustil.

  • Počas dokazovania na Hlavnom pojednávaní sa dokázalo, že na podrážkach Tomášových tenisiek sa nachádzala Juditina krv. To znamená, že Tomáš žil a stúpal po Juditinej krvi v čase, keď Judita už bola zranená a krvácala.

  • Týmto dôkazom sa znalecký posudok znalca Krajčoviča stal bezcenným zdrapom papiera.

  • Aby vyšetrovateľ s prokurátorom udržali pri živote svoju verziu obvinenia a obžaloby, bolo nevyhnutné upraviť záver Krajčovičovho znaleckého posudku. To Krajčovič urobil počas svojho výsluchu na Hlavnom pojednávaní, keď vytvoril nový záver, a to, že Judita si zranenia spôsobila sama pri bodaní. To, že v takomto prípade by mala porezanú dlaň a nie prsty, nikoho nezaujímalo.

  • Aj napriek tomuto účelovému klamstvu znalca Krajčoviča senát Okresného súdu označil tento posudok za najkomplexnejší a najdôveryhodnejší a úplne odignoroval ďalšie tri posudky, ktoré tvrdili opak – že Juditine zranenia sú obranné.

  • Takáto účelová zmena záveru v znaleckom posudku znalca Krajčoviča bola dôvodom, prečo bol podaný podnet na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestného činu podania nepravdivého posudku.

  • Je dôležité pripomenúť, že na tomto nepravdivom posudku znalca Krajčoviča je postavená celá vyšetrovacia verzia OČTK.

Vyšetrovaciu verziu založenú na Juditinej vymyslenej agresivite, samopoškodzovaní a samovražedných sklonoch posvätil aj dozorový prokurátor, ktorý počas trvania prípravného konania prehliadal procesné pochybenia, odmietal návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania a od vyšetrovateľa si nežiadal rozpracovať iné motívy.

Pre zatlačenie na Juditu bola súdom schválená jej väzba. Hoci vyšetrovateľ žiadal iba útekovú väzbu, prokurátor v návrhu pridal aj preventívnu väzbu. Okresný súd schválil útekovú aj preventívnu väzbu, ale krajský súd útekovú väzbu zrušil a ponechal len väzbu preventívnu, v ktorej je stíhaná doteraz – 23 mesiacov.

Vzhľadom na pokyn od vyšetrovateľa, ktorý podsúval ničím nepodložený predpoklad, že Judita má samovražedné sklony, bola umiestnená na psychiatrické oddelenie Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Tamojšie cely sú 24 hodín denne monitorované kamerovým systémom a nachádza sa tam skutočný výkvet rôzne psychicky narušených obvinených.

Primárnym cieľom bolo Juditu zlomiť a donútiť ju k priznaniu. Ani po takmer roku v takomto prostredí Judita nielen nespáchala samovraždu, ale ani sa nepriznala k niečomu, čo nespáchala. Napriek tomu, že na ňu, ako aj na jej rodinu, bol robený nátlak, aby sa priznala.

Keďže dôkazy vykonané na súde vôbec nepotvrdzovali verziu obžaloby a zároveň si v mnohých bodoch vnútorne odporovali, prišiel splnomocnenec poškodených s novou teóriou, ktorá mala preukazovať motív u Judity.

A tak si vymyslel, že Judita nenávidela Tomáša a to bol vlastne dôvod, pre ktorý ho mala pripraviť o život, a že neexistuje iný možný dôvod, pre ktorý by sa to mohlo stať. Svoje tvrdenie však nepodložil nijakým dôkazom, pretože takýto dôkaz neexistuje. Je to len jeho účelové a celkom vymyslené tvrdenie.

Polícia nevyšetrila iné motívy, nenašla skutočného páchateľa, nezabezpečila všetky dôkazy a súd vykonával len tie dôkazy, ktoré uznal za vhodné do "správnej" verzie prípadu a tie, ktoré nevyhovovali, odignoroval alebo ich spochybňoval, toto celé sa má ospravedlniť tým, že satisfakčne odsúdia Juditu, len aby niekoho za tento skutok odsúdili, pretože skutočného páchateľa nenašli, pričom ho ani nehľadali. Za normálnych okolností by Juditu pri toľkých závažných pochybnostiach nemohli zákonne odsúdiť.

Justícia býva zobrazená so zaviazanými očami, v ruke držiac váhy a meč. Tá žilinská pásku na očiach nemá, váhy odhodila a mečom bez rozmýšľania sekla smerom k Judite. V rímskom práve je jednou zo základných zásad in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obvineného. Nielen celý rad závažných pochybností, ale priamo dôkazov svedčí o tom, že Judita páchateľom nie je. A na tom nič nezmenilo ani dvojročné mučenie 16 ročného dieťaťa väzbou. Bol spáchaný zákerný justičný zločin.