NIKTO NIČ NEPOČUL 

Pri preverovaní miesta činu vypočula polícia troch svedkov – dôchodcov, manželov B., ktorí bývali vo vedľajšom byte na podlaží, kde došlo k tragédii a pani Simonu G. bývajúcu v byte s veľkou terasou o dve poschodia nižšie.

Pri  kontrole ostatných bytov majitelia buď neotvorili, alebo uviedli, že v čase skutku neboli doma.

Polícia u svedkov zisťovala, či počuli z predmetného bytu nejaké zvuky, krik,  volanie o pomoc a či niekoho videli. Na záver tohoto preverovania polícia vydala vyhlásenie, že nikto zo svedkov nič nepočul a nikto nikoho nevidel.

O toto tvrdenie sa opiera aj obžaloba keď argumentuje neprítomnosťou tretej osoby. Tak ako v predošlých prípadoch, aj tu sme znova svedkami selektívnej a klamlivej komunikácie vyšetrovateľa a prokurátora.

Vo svojom prvotnom vyťažení (výpoveď bezprostredne po skutku) zo 16.5.2019 uviedla svedkyňa Simona G., že stojac na terase svojho bytu počula z miesta činu muža s hlbokým hlasom a krik dievčaťa: „... okolo 15:30 hod. išla opäť na terasu hrať sa so synom, kde počula z predmetného bytu nejaký hluk, počula mužský aj dievčenský hlas, nebol to však krik ani plač, myslela si, že sa naháňajú po byte, pokúsila sa pozrieť zo spodnej terasy, čo sa deje, videla však iba otvorene terasové dvere, toto trvalo niekoľko minút...“

O deň neskôr, počas výsluchu v kancelárii vyšetrovateľa svedkyňa Simona G. vypovedala: 

„... Ten krik od dievčaťa, tak to nebol krik zrozumiteľných slov. Následne som počula hlboký mužský hlas, avšak čo hovoril to ja uviesť neviem. To mohlo byť tak jedno alebo dve slová. Na základe toho som si v duchu povedala, že susedia sa naháňajú a nevenovala som tomu pozornosť.“

Túto svoju výpoveď svedkyňa zopakovala aj na Hlavnom pojednávaní 24.01.2020. Podľa jej popisu počula z bytu hlboký mužský hlas, krik dievčaťa a dupot, na základe ktorého si myslela, že sa v byte niekto naháňa - scénu, ktorú si predstavila, prirovnala svedkyňa k výkrikom počas veľkonočnej šibačky.

Medzi Juditou a Tomášom vládla priateľská atmosféra, ktorú dokresľujú selfies, ktoré Tomáš urobil na Juditin telefón pokým jedol nakrájané jablká a čakal na čaj, ktorý robila Judita. Čas poslednej selfie je 15:20. Potom spoločne vyšli na balkón, kde na Juditinom telefóne hľadali kvety na projekt z biológie. Posledný záznam z internetového prehliadača Safari je v čase 15:26 hod.

Neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by čo i len okrajovo spochybňoval dobrú a priateľskú náladu medzi dvomi deťmi, pripadne by vysvetľoval prečo by mala Judita v priebehu štyroch minút prejsť z bezstarostnej a veselej nálady do nekontrolovateľného afektu. Sám vyšetrovateľ aj prokurátor priznávajú, že sa u Judity nenašiel motív spáchania skutku.

Jediné logické vysvetlenie, ktoré sa dá z vykonaných dôkazov urobiť je, že v byte sa nachádzal útočník s hlbokým hlasom, ktorého suseda počula. Dievčenský krik je toho dôkazom.

Keď po útoku Judita zatelefonovala na linku 112, operátorka ju inštruovala aby v prestávkach medzi oživovaním Tomáša vyšla na chodbu pred byt, kričala o pomoc a snažila sa niekoho nájsť.

Hovory na linku 112 sú nahrávané a audio nahrávka Juditinho hovoru v trvaní 13 minút a 12 sekúnd je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Z nahrávky je zrejmé, že Judita kričala, volala o pomoc a zvonila na okolité byty. Približne po piatich minútach počuť z nahrávky ako sused a svedok Ján. B. otvoril dvere a po niekoľkých vetách ich zatvára. Následne počuť ako Judita pokračuje vo volaní o pomoc. 

Spolu je na uvedenej nahrávke počuť krik Judity vrátane volania o pomoc 28 krát v priebehu 13 minút a 12 sekúnd trvania nahrávky.

Susedia B. vo svojich výpovediach na Hlavnom pojednávaní zhodne uvádzajú, že v bytovke bol v deň skutku pokoj a kľud a nič nepočuli. Pani B. dokonca uvádza, že nepočula ani krik, ktorý počula svedkyňa Simona G. a nepočula ani zvonček pri dverách, na ktorý zvonila Judita. Jej manžel síce zvonček počul, ale nepočul Juditu stojacu pred ich dverami opakovane kričať o pomoc. Zo záznamu linky 112 však vieme, že Judita kričala dovedna 28 krát. Obstojí za takýchto okolností tvrdenie obžaloby, že keďže susedia B. nič nepočuli, tak sa v susednom byte tretia osoba nemohla nachádzať? Neobstojí.

NIKTO NIKOHO NEVIDEL

Nikto nikoho nevidel a preto tam nikto nebol, je ďalší z argumentov obžaloby. Aj tu však chýba k uvedenému tvrdeniu kontext, ktorý zásadne mení jeho význam.

Pri výsluchoch na Hlavných pojednávaniach sa prokurátor každého zo svedkov pýtal, či v deň skutku videli v okolí bytovky muža zodpovedajúceho popisu páchateľa.

• Svedkyňa Simona G. uviedla: „ ... my máme terasu o rozlohe 100m2, ja som bola v takej časti, kde nevidím na tento priestor.“

• Svedkyňa Božena B. uviedla: „ ...robila som si svoje, nedívala som sa po okolí.“

• Svedok Ján B. sa zdržiaval vo vnútri bytu, ktorého všetky okná s výnimkou balkóna, na ktorom sedela jeho žena, sú otočené do zadnej časti za bytový dom, odkiaľ žiadne prístupové ani príjazdové cesty nevidieť.

Je pravda, že nikto zo svedkov nikoho nevidel. Pán prokurátor ale už nedopovedal, že nikoho nevideli, pretože buď na cestu a vchod nemajú výhľad, alebo sa po okolí nepozerali.

Rovnakú otázku položil aj policajtom a záchranárom, ktorí zasahovali na mieste činu. Títo ale na miesto činu prišli po 14 minútach. Aj oni však vo svojich výpovediach povedali, že sa po okolí na nerozhliadali, sústredili sa na cestu a pripravovali sa na zásah.

• MUDr. J.R (záchranár): „ Naším cieľom je čo najskôr a bezpečne sa dostať na miesto. Iné som neriešil.“

Ak niekto nemá výhľad na príjazdovú cestu, nepozerá sa von oknom, prípadne sa sústredí na šoférovanie a nepozerá po okolí, je prirodzené, že nikoho nevidel. Tvrdiť v takomto prípade, že je svedeckými výpoveďami dokázané, že sa v okolí bytovky nikto nenachádzal, je účelová lož.

Dňa 16.05.2019 telefonoval na linku 158 svedok Ondrej H., ktorý uviedol, že osobu zodpovedajúcu popisu páchateľa videl neďaleko miesta činu, pri plavárni v okolí bicyklového stojiska KIA bike. Tohto svedka polícia však nepredvolala ani nevypočula napriek tomu, že to obhajoba opakovanie žiadala. Prečo tak neurobili, keď si prokurátor dal záležať aby sa túto otázku opýtal každého zo svedkov, ktorý mohol niečo vidieť, nevedno. Návrh obhajoby na vypočutie svedka H. bol označený ako neopodstatnený a neodôvodnený.

Vyšetrovateľovi a kriminalistom, ktorí pracovali na mieste činu, unikla existencia druhého vchodu do bytovky, neskontrolovali a nepreverili prepojenie obidvoch vchodov bytového domu, nevedeli o existencii 12 bytov, neskontrolovali ďalších 12 bytov o ktorých vedeli, že sa v objekte nachádzajú, nezaistili a nevyhodnotili trasologické stopy v byte a pred bytom, nezdokumentovali obuv 10-13 ľudí, ktorí sa dokázateľne pohybovali na mieste činu pred príchodom kriminalistických technikov, nenašli odtlačky prstov ani DNA obyvateľov bytu a z dvoch nožov uložených v tej istej zásuvke vedľa seba našli iba jeden...

K tomu pridáme muža s hlbokým hlasom, ktorého v čase skutku počula svedkyňa Simona G., krvavé stopy na vonkajšej strane dverí, ktoré dokazujú, že počas útoku boli vchodové dvere bytu otvorené a dva kuchynské nože, ktoré sú v porovnaní s ranami veľké a navyše na nich nie je DNA obete... 

Naozaj je v poriadku, ak obžaloba tvrdí, že neexistuje jediná logická pochybnosť o tom, že v byte sa nachádzala tretia osoba? 

Aké rozdielne sú tieto informácie s tými, ktoré zdieľala do médií polícia a zdroj z prokuratúry?!