Koordinovaný útok médií

Takýto útok sa v zahraničnej literatúre nazýva ako Character Assassination, čo by sa dalo voľne preložiť ako cielený útok na osobu - verejná poprava.

Jeho základnými definičnými znakmi je premyslená a cielená snaha poškodiť alebo zničiť dobrú povesť osoby. Často obsahuje zveličovanie, zavádzajúce polopravdy alebo lži a manipuláciu s faktami s cieľom prezentovať nepravdivý obraz o konkrétnej osobe. 

Priebeh celého prípadu Judity a Tomáša vo viacerých aspektoch napovedá, že došlo ku koordinovanej snahe zničiť Juditu a jej dobré meno, verejne a mediálne ju odsúdiť a negatívne vykresliť a s ohľadom na zistenia prezentované na tejto stránke, táto mediálne vytvorená paralelná realita vyhovuje aj orgánom činným v trestnom konaní a súdu.

Televízne štáby najväčších slovenských televízií situáciu monitorovali takmer okamžite po tragédii prostredníctvom živých vstupov priamo pred bytovým domom.

Na televíznych záberoch, ktoré sa počas celého procesu používali ako ilustračné, vidíme pred vchodmi do bytovky záchranárov, policajtov v služobnej rovnošate, policajtov v civilnom odeve, či kriminalistických technikov v bielych skafandroch s ochrannými pomôckami. 

Pri zadaní slov "vražda vlčince" do vyhľadávača na stránke Youtube sa objavia dve videá, ktorými sú nahraté televízne reportáže z televízie Markíza a JOJ z večerných spravodajských relácií, ktoré boli pridané na stránku deň po tragédii 17.05.2019. Zaujímavosťou je, že videá pridal užívateľ, ktorý sa podľa fotky v profile výzorovo zhoduje s osobou, ktorá sa nachádzala na televíznych záberoch v civilnom odeve medzi kriminalistickými technikmi a inými policajtmi v civile.

V tom čase médiá uvádzali, že svedkovia hlásili utekať z miesta činu osobu vo veku okolo 50 rokov, ktorá mala mať oblečené montérky a červenú mikinu a utekala smerom na Tajovského. Vo viacerých článkoch však bola osoba mylne označená, že mala na sebe oblečené červené montérky. Tie však boli modrej farby.

Dva dni po udalosti už médiá operovali nielen s menami účastníkov tragédie, ale k dispozícii mali už aj fotografie Judity a Tomáša, ktoré sa odvtedy objavovali pravidelne v médiách. Tieto fotografie mali z Tomášovho účtu na Instagrame, ktorý bol v tom čase ešte verejne prístupný.

Dňa 19.05.2019 zverejnil Nový Čas videozáznam, v ktorom sa okrem výpovedí študentiek gymnázia objavili zábery exteriéru a interiéru bytovky, dokonca aj záber, ako sa otvárajú dvere výťahu na najvyššom 6. poschodí, doprevádzané komentárom "Páchateľ vedel... ako sa dostane do zamknutého paneláku". Portál Topky dňa 20.05.2019 uverejnil fotografiu vstupných dverí do bytu s popisom "Tragédia sa odohrala za týmito dverami". Z uvedeného vyplýva, že do priestorov bytového domu sa očividne nemali žiadny problém dostať cudzie osoby.

Médiá vo svojich článkoch v tom čase spomínajú, že v Žiline vládne strach, dievčatá a ženy sa boja vychádzať z domu, pretože polícia ani tri dni od tragédie nezverejnila podobizeň páchateľa, nevyhlásila po ňom pátranie a nepožiadala verejnosť o pomoc pri stotožnení takejto osoby.

Policajti situáciu upokojujú tým, že sa nie je čoho obávať a vzápätí oznamujú, že za všetkým mala byť práve Judita.

Juditu zadržali policajti dňa 20.05.2019, keď ju obmedzili na osobnej slobode a umiestnili do cely policajného zaistenia. V tento deň sa vo viacerých zverejnených článkoch uvádza, že "sa objavili informácie z policajného prostredia, že dievčina si svoje zranenia mala spôsobiť sama, mala si podrezať žily". Uvedené tvrdenia zo zdrojov blízkych vyšetrovaniu viackrát uvádzali, že "znalecké skúmanie úplne vylúčilo prítomnosť tretej osoby". 

Pritom vyšetrovateľ zadal súdnemu znalcovi doc. Krajčovičovi vypracovanie znaleckého posudku až dňa 24.05.2019, tento Juditu navštívil osobne v Nemocnici pre obvinených v Trenčíne dňa 28.05.2019, posudok vyhotovil ku dňu 04.07.2019 a na Krajskom riaditeľstve PZ bol zaevidovaný dňa 10.07.2019.

Tento znalec hodnotil zranenia na Juditiných rukách. Ak už štyri dni pred zadaním posudku prichádzali z policajného prostredia informácie o tom, že Judita si mala zranenia spôsobiť sama, to len opakovane potvrdzuje skutočnosť, že už dopredu bolo rozhodnuté o tom, akým spôsobom budú posúdené Juditine zranenia. 

Informácie z policajného prostredia rovnako tvrdili, že za tým celým sú v skutočnosti drogy. Širili to pritom ako hotovú a potvrdenú vec a dávali to do súvisu s funkciou Juditinej mamy, ktorá v tom čase okrem pozície učiteľky angličtiny na obchodnej akadémii v Žiline zastávala aj pozíciu koordinátorky pre prevenciu drogových a iných závislostí. Odbery nakoniec prítomnosť drog a alkoholu nepreukázali ani u Judity, ani u Tomáša. Ospravedlnil sa niekto? Nie.

Okrem toho boli prezentované informácie o tom, ako svedkovia nič nevideli a nič nepočuli. Napriek tomu, že susedka Simona G. opakovane tvrdila, že z bytu v čase okolo 15:30 hod. počula hlboký mužský hlas, toto sa do príbehu zrejme nehodilo, a tak sa tým nikto nezaoberal. Do popredia išli emócie a do úzadia racionálne uvažovanie a zvedavé pátranie.

Mala byť vyvrátená teória o tom, ako falošnému odpočtárovi nejaký sused otvoril dvere do bytovky, pretože sa takýto sused nenašiel. Policajti však nevedeli o existencii druhého vchodu do bytovky, ktorý je vnútri bytovky prepojený s prvým vchodom, v tomto vchode nepreverili žiadne byty a žiadnych svedkov.

Zaručenými informáciami z prostredia vyšetrovania sa vo svojich článkoch viac ráz hrdil novinár Ivan Mego na svojom portáli Nastope.sk. Počas mesiacov máj a jún 2019 bol v prípade Judity mimoriadne aktívny, venoval jej až 10 článkov. V článku zo dňa 07.06.2019 poskytuje detailný opis toho, čo sa udialo pred útokom, ako vyzeralo miesto činu, ako aj to, čo sa potvrdilo alebo nepotvrdilo, a dramaticky sa zamýšľa nad tým, akým spôsobom vznikli krvné stopy na chodbe pri vchodových dverách. 

Pozoruhodné je však, že v každom článku uvádza iný počet bodných rán, ktoré boli zasadené Tomášovi - najprv to bolo 21, potom 47 a nakoniec 51. 

Vo svojich článkoch často uvádza, že kriminalisti zaisťovali miesto činu do neskorého večera a našli množstvo stôp. Ak by to bola pravda, prečo potom nenašli druhý kuchynský nôž v tej istej zásuvke vzdialený asi 10 cm od prvého zaisteného kuchynského noža a prečo potom nezaistili všetky stopy obuvi na podlahe a iné stopy, ktoré však boli zachytené na fotografiách z miesta činu?

Svoju aktivitu v prípade Judity a Tomáša bilancuje v pomerne obskúrnom rozhovore vo videu Nového Času zo dňa 27.10.2019, kde skôr pôsobí ako hovorca OČTK, než ako investigatívny novinár. Zaujímavá je pasáž, v ktorej hovorí o tom, ako poukázal na nezrovnalosti v prípade v čase, kedy polícia nezverejnila identikit páchateľa a nevyhlásila po ňom pátranie: "Na základe tejto analýzy začali reagovať ostatné médiá a neskôr v priebehu pár hodín aj polícia, ktorá vyhlásila, že zadržali podozrivú".

V uvedenom videu takisto rozpráva fabulácie a nepravdy o tom, ako sa na mieste činu nenašli stopy žiadnej tretej osoby (napriek tomu, že v byte bolo preukázateľne 13 osôb), či o racionálnosti telefonátu (v ktorom hystericky kričala, plakala a volala o pomoc 28 krát počas 13 minút a 12 sekúnd telefonátu na tiesňovú linku). Čaro nechceného zvýrazňuje jeho výrok, že "tí policajti neurobili nejaké extra pátranie, ich k tej zásuvke priviedli stopy bosých nôh Judity." 

Tému okolo Judity a Tomáša opakovane v pravidelných intervaloch otváral Nový Čas. Jeho obsah živil materiál od rodiny Tomáša, ktorá poskytla fotografie z detstva, rodinné fotografie, či sken slohu, ktorý rukou napísal pred pár rokmi. Rovnako na city pôsobili zverejnením listu, ktorý ako dieťa napísal Ježiškovi. 

Pozoruhodným bol aj médiami výdatne živený protest vo forme blokády gymnázia Varšavská, ktorý zorganizoval rodinný známy rodiny Tomáša. Na tomto proteste sa zúčastnili viaceré televízie, ktoré robili rozhovor s Tomášovým otcom. Dôvodom protestu a pobúrenia bolo, že škola vydala záruku za Juditu, že v prípade nahradenia väzby dohľadom probačného úradníka bude gymnázium na ňu dohliadať pri vzdelávacom procese. Na pripomenutie treba zdôrazniť, že väzobne stíhaná osoba je stále nevinná a uplatňuje sa na ňu prezumpcia neviny, ktorá však v tomto prípade bola úmyselne vymenená za prezumpciu viny.

Začiatok kolotoča hlavných pojednávaní na žilinskom okresnom súde si nenechali ujsť ani médiá, ktoré dychtivo čakali na aktuálny záber Judity, ktorú mali novinári možnosť vidieť naposledy 23.05.2019 pri predvádzaní pred sudcu pre prípravné konanie Béreša, ktorý rozhodol o jej väzobnom stíhaní. 

Keďže sudkyňa Pilátová rozhodla o vylúčení verejnosti z celého priebehu hlavného pojednávania, ostali médiám k dispozícii len zábery zhotovené pri predvádzaní Judity počas eskorty z ústavu na súd na chodbách budovy súdu.

Takmer každé pojednávanie pokrývali vo svojom vysielaní televízie Markíza a JOJ a takmer v každej reportáži sa objavil aj splnomocnený zástupca poškodených Halagan, ktorý informoval vždy s jemu vlastným pátosom o priebehu konkrétneho pojednávania. Čo neodznelo v televíznom vysielaní, dozvedeli sa redaktori mimo zapnutých kamier. A to všetko počas toho, ako bolo celé hlavné pojednávanie uznesením vyhlásené za neverejné a účastníci boli upozornení, že zverejňovanie obsahu je trestné.

Všetky médiá konzistentne uvádzali, rovnako ako aj JUDr. Halagan, že vykonané dôkazy vylučujú prítomnosť tretej osoby na mieste činu, že to nepotvrdili kamerové záznamy a ani stopy zaistené na mieste činu. Toto tvrdenie odznelo pomaly v každom článku a reportáži a nikdy sa konkrétni novinári neunúvali preveriť si tieto vyhlásenia. Vždy sa uspokojili s tým, že to takto je a týmto vytvárali akúsi paralelnú realitu, kde sa tisíckrát opakovaná lož stáva pravdou.

Toto nie je náhoda. Je to koordinovaná, riadená činnosť s jediným cieľom – postaviť verejnú mienku proti Judite a zároveň takto vytvoriť tlak na súdy.

Prvé dlhšie vyjadrenie podal pre médiá otec Judity po vynesení rozsudku dňa 27.11.2020, pričom jediné médium, ktoré zverejnilo celý videozáznam v trvaní viac ako 6 minút, bola Pluska. Ostatné médiá pokrývajúce vynesenie rozsudku zverejnili iba krátky útržok, v ktorom Juditin otec hodnotí rozhodnutie súdu. Oveľa väčší priestor dostali JUDr. Halagan a Tomášova teta so svojím príbehom o tom, ako Judita v skutočnosti Tomáša nenávidela, a zavŕšila to tým, že označila Juditu za špinu, ktorá sa na pojednávaniach smiala a zívala.

Ak sa Judita na súde tvárila neutrálne, tak bolo zle. Ak plakala a triasla sa, bolo to vraj hrané. Ak sa usmiala alebo si pre dĺžku hlavného pojednávania, trvajúceho často až do 16. hodiny, odzívla, opäť bolo zle. Keď sa nepozerala do kamery, bolo zle. Keď nekričala na chodbách, že je nevinná, bolo zle.

Zaujímavé sú však v uvedenom rozhovore s Juditiným otcom otázky novinárov, keď sa jeden z nich opýta: "Viete o existencii stránky Judita.online?", čo môže znamenať, že mainstreamové médiá mali už vtedy informácie o existencii takejto stránky, napriek tomu však nič z uvedenej stránky vedome nezverejnili, pričom pred vznikom stránky Pravdaojudite.net sa tam nachádali už beztak zaujímavé informácie o údajných vražedných zbraniach alebo o mieste činu, či o pochybnom postupe polície a súdu.

Otázky zvyšných redaktoriek z najväčších slovenských televizíí však boli viac šokujúce. Vôbec nemali pochybnosti o celom procese a o dôkazoch, ale zaujímalo ich skôr to, či Judita plakala a kde plakala. 

Obrat nastal v januári 2021, kedy sa prelomilo embargo a médiá začali zverejňovať dokumenty zo stránok, ktoré boli vytvorené na Juditinu podporu, vo väčšine prípadov však článok uzavreli tvrdením: "Prítomnosť tretej osoby sa nepotvrdila, kamerové záznamy nikoho tretieho neukázali a tretia osoba nezanechala ani žiadne stopy v byte". Prípadne o tom, že si Judita osobu, ktorá sa preukázateľne nachádzala pri bytovom dome a je zachytená na kamerovom zázname z bytovky, úplne vymyslela.

Niektoré články išli až tak do takej absurdity, že zverejnili informácie zo záverečnej reči prokurátora a rozsudku, ktoré účelovo spojili do lživých konštrukcií, ktoré neváhali prezentovať ako tvrdenia znalca ohľadom aplikácie Zdravie. Rovnako absurdne vyznieva aj prepis telefonátu z trenčianskej väzobnej nemocnice, ktorý úmyselne vytrhli z kontextu a označili ho za kľučový dôkaz toho, ako sa mala Judita dohadovať s mamou o tom, že útok spôsobil niekto tretí. Médiám, prokurátorovi a súdu pritom pravdepodobne úplne uniklo, že Juditina matka bola v nemocnici s Juditou po celý čas jej operácie a následnej hospitalizácie. Ak by boli chceli vymýšľať nejakú legendu, mali na to dostatok času a určite by to neriešili v prvom telefonáte z väzby, o ktorom vedeli, že je nahrávaný. 

Natíska sa otázka, prečo musia polícia, prokuratúra a súd obhajovať takouto prízemnou formou svoje "nepriestrelné" rozhodnutia v médiách? Čoho sa boja, prečo nepripustili vykonanie dôkazov, ako napríklad previerku výpovede na mieste samom? Alebo skutočne úprimne veria médiá tejto fiktívnej realite? Prečo musí za všetky tieto prešľapy a pochybenia zodpovedných orgánov trpieť obyčajné, dnes už dospelé dievča, ktoré nikdy netúžilo po takejto medializácii?

Za spracovanie analýzy mediálnych výstupov ďakujeme Petrovi.